Dátum 20. a 21.jún roku 1931, kedy bolo zasadanie mimoriadneho valného zhromaždenia Krajinského zväzu kominárov na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, bol významným medzníkom histórie kominárstva na Slo­vensku.

V tieto dva dni sa zlúčili profesionálne spolky v jeden celok, ktorý tvorilo Združenie kominárskych pomocníkov Slovenska a Zväzu kominárov kominárskych majstrov na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, ktorý zastupoval aj robotnícke stavy aj kominárskych majstrov. V roku 1936 – 15.júna vychádza vyhláška Krajinského úradu v Bratislave, ako živnostenského úradu druhej stolice, ktorá pojednáva o živnostenskom – policajnej úprave živnosti kominárskej na území Slovenska. V paragrafe 1 je ustanovenie v ktorom táto živnosť je viazaná čisto len na jedného živnostníka, ktorému bol pridelený vymetací obvod.

Tento vymetací pracovný obvod určuje na základe para­grafu 58 živnostenského zákona živnostenský úrad v tejto druhej stolici Táto vyhláška dopodrobna popisuje v jednotlivých paragrafoch povinnosti a práva kominárskych majstrov na Slovensku medzi nimi sú aj napr. zamestnávanie a starostlivosť o učňa, podmienky, ktoré musí dodržať pre svojich pomocníkov, tak isto aj najvyššie sadzby za vymetanie komínov.

Po druhej svetovej vojne v roku 1950 zanikajú všetky tieto súkromné živnosti a na Slovensku vznikajú Krajs­ké kominárske podniky, v ktorých sú združení len kominári. Tieto krajské kominárske podniky vznikajú pri každom kraji a vlastne zabezpečujú výkon kominárskych prác na celom Slovensku, už v “socialistickom zriadení’.

V po­lovici šesťdesiatich rokov sú tieto krajské kominárske podniky nahradené komunálnymi službami alebo podnikmi komunálnych služieb, ktoré združujú okrem kominárskych pracovníkov aj druhých remeselníkov a iné služby ako napr. holičstvo, čistiarne, kaderníctvo, práčovne, sklenárstvo atď.

Počas tohto obdobia sa po väčšinou úroveň kominárskeho remesla znižuje, (výnimkou sú len niektoré komunálne podniky, kde bol riadne zabezpečovaný výkon kominárskej činnosti).

V nezmenenej podobe v podstate tieto komunálne služby alebo komunálne podniky zabezpečujú výkon kominárskej činnosti až do roku 1989, keď po novembri vznikajú znova súkromné kominárstva, na základe viazanej koncesovanej živnosti s vyčlenením vymetacieho obvodu jednotlivého kominára s uvedením priamo na koncesovanej listine.

Táto činnosť bola na Slovensku riadená predovšetkým vyhláškou MV Č. 50 z roku 1983, v ktorej sa pojednáva o podmienkach vykonávania kominárskej činnosti to znamená aj práva aj povinnosti jednotlivých kominárov. Po rozdelení Federatívnej Československej republiky v roku 1993, keď 1.januára vzniká samostatná Slovenská republika, kominárstvo na Slovensku dostáva nové dimenzie.

V marci na zasadaní Valného zhromaždenia Spoločenstva kominárov Československej federatívnej republiky v Prahe sa ofi­ciálne odčleňujú kominári zo Slovenska a vzniká samostatná Komora kominárov Slovenska, (jej prvé Valné zhromaždenie zasadalo v marci v Ban­skej Bystrici) ktorá združuje približne 100 kominárskych živnostníkov na Slovensku .

Od toho dátumu sa začínajú vlastne nové dejiny Slovenského organizovaného kominárstva , pričom prezidentom sa stáva Jozef Slosarčík z Dolného Kubína. Komora kominárov Slovenska si v počiatku vytýčila smelé ciele, ktorými boli predovšetkým sprehľadnenie požiarneho zákona a za­vedenie povinnosti na čistenie a kontrolu komínov, a predovšetkým pozdvihnutie technickej úrovne kominárstva na Slovensku.

Po dlhých a dlhých rokovaniach na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, ktoré nám vychádzalo v ústrety a to predovšetkým oddelenie preventívnej požiarnej ochrany na Slovensku vtedy ešte Hlavnej správy Zboru požiarnej ochrany Ministerstva vnútra ,a po mnohých a mnohých pripomienkovaniach a mnohých sedeniach dostáva sa na svet novelizácia požiarneho zákona č.126/85 Zb. pod číslom 99/95 Zb. s účinnosťou od 1 .septembra 1995.